Billy Barman | es

Dvaja hlavní aktéri sa spoznali ešte ako deti, keď spolu drali lavice Špeciálnej školy pre maloletých s poruchami správania (hyperaktivitou). Spočiatku stáli proti sebe, každý v inom gangu pouličných vreckárov, no čoskoro ich spojila láska k spoločným hudobným idolom, od ktorých si požičali aj svoje prezývky – Milly a Vanilly. Šokovaní po odhalení showbiznisového škandálu presadli na módnu grungeovú vlnu a na čiernom trhu výmenou za vrecko čohosi zeleného zohnali svoje prvé otlčené gitary. Priliehavé prezývky im však už medzitým stihli prischnúť. Prešli šťastné roky nevinnej detskej kriminality a neškodného pouličného muzicírovania.
Ich cesty sa na čas rozišli, keď sa Milly po vyhadzove z Drevárskeho učilišťa rozhodol precestovať Európu stopom, pričom sa živil hraním na ulici a príležitostnými krádežami, či dílovaním. Po čase strávenom v Holandsku a Francúzsku, niekedy v roku 2003 na pláži Lido di Pomposa neďaleko Ravenny stretol týpka, ktorého všetci volali Georgio. Živil sa všelijako, napríklad aj ako gigolo. Medzi rečou spomenul, že je obrovským fandom Johna Bonhama, a že sám bubnuje v miestnej barovej kapele „Carrabinieri“. Milly si s ním pár krát zajamoval a jeho živelný štýl mu učaroval.
O rok neskôr Vanilly kvôli nezhodám s rodičmi tiež opustil domov, nechal školu a vydal sa hľadať svojho kamoša kdesi na juh. Posledná stopa viedla do Španielska. Po strastiplnej ceste bez koruny vo vrecku narazil na Millyho v dedine Sagunto pri Valencii. Ten tam medzitým urobil kariéru ako pouličný muzikant, keď sa mu podarilo získať angažmán v miestnom bare Corazon, pričom býval v byte dcéry majiteľky podniku Noelliou, s ktorou mal milostný pomer. Vanilly sa k nemu hneď pridal, (spočiatku len na tamburíne a ako vokalista, neskôr sa mu podarilo presvedčiť ožratého turistu, aby vymenil svoju novú gitaru za fľašu ukradnutej tequily Olmeca) a počas setov v bare, kde hrávali šlágre svetovej popmusic, začali spolu dávať dokopy prvé vlastné skladby.
Sladké časy skončili po dva a pol roku, keď krčma vyhorela, a polícia predvolala mladíkov na výsluch, zjavne po krivej výpovedi majiteľky podniku, ktorá ich začala mať v zuboch. Vzala si totiž do hlavy, že muzikanti Noelliu dohadzujú cudzím chlapom za peniaze. V tejto situácii nasadli na prvý vlak do Marseille a opustili krajinu. Tam im však došli peniaze a vyzeralo to s nimi zle, ale usmialo sa na nich šťastie. Po niekoľkých dňoch trmácania sa stopom bez poriadneho jedla stopli pri Nice slovenský kamión, ktorý šoféroval istý Peter Novák vezúci domov náklad juhofrancúzskeho vína. Cestou mu utečenci zahrali niektoré svoje skladby a nadšený Novák ich presvedčil, že musia v Bratislave, ktorá sa medzitým podľa neho údajne stala mekkou európskej undergroundovej scény, založiť kapelu. A že on, Novák, bude hrať na base, čo síce zatiaľ veľmi nevie, ale nikto učený vraj z neba nespadol.
PRÍBEH POKRAČUJE
Novák ich ohúril tým, že v Bratislave pozná človeka, ktorý im môže požičať prachy na nahratie vlastného dema. Hovoria mu Bílý a robí barmana, ale aj všeličo iné, šikovný týpek. Bílému sa síce songy páčili, ale povedal, že pre nich nemôže nič urobiť, kým nebude počuť celú kapelu aj s bubeníkom. Milly sa preto spojil s Georgiom, a podarilo sa mu ho presvedčiť, aby pricestoval na nejaký čas na Slovensko. Boli to neľahké časy. Skúšali na požičaných nástrojoch v skúšobni skupiny Sako, Georgio býval s Vanillyho starými rodičmi a všetci okrem Nováka mali existenčné problémy. Po dvoch mesiacoch každodenného skúšania zahrali Bílému pár skladieb a ten skoro padol na riť. Navrhol im, že ich bude manažovať a zoženie im zmluvu s hudobným vydavateľstvom! Hneď im zariadil a zaplatil nahrávanie u vychyteného producenta Mareka Rakovického, kde nahrali svoje prvé tri skladby. Pri špekulovaní nad názvom kapely manažér neskromne navhrol použiť svoje meno, čo znelo hrozne, ale po malých úpravách tu zrazu bol názov: BILLY BARMAN.
Milly a Vanilly - dvaja libertíni, kamaráti od detstva a problémoví adolescenti bez riadneho ukončeného vzdelania, sa po rokoch strávených na cestách Európou vrátili do Bratislavy, aby tu rozbehli kapelu... hnalo ich presvedčenie, že ich rodné mesto sa stáva, alebo aspoň jedného dňa isto bude - mekkou indie-rockenrollu. Po počiatočnom koketovaní s talianskym barovým bubeníkom Georgiom a trnafským kamionistom a basistom Petrom Novákom sa zostava kapely ustálila v zložení: Milly, Vanilly, Majster Šíše, Ajven Rajnér a Kuba Tvrďas. Pozorohodné je, že všetci traja novopríchodzí pochádzajú z Prievidze, bezpochyby hornonitrianskej mekky indie-rockandrollu !!
Prvým počinom kapely (ešte s Georgiom a Novákom) bolo vydanie eponymného promo EP Billy Barman na jar 2008 s titulným songom Introvert. Pesnička Stano z EP sa ihneď ocitla na kompilácii Rádia_FM Nevydané neslýchané, zatiaľ čo videoklip k Introvertovi sa udomácnil v dramaturgii novovzniknutej hudobnej TV Musiq1, ako aj na internetových hudobných portáloch. Obe skladby z EP si zasa obľúbilo Rádio_FM. Koncertovaniu v tom čase bránila absencia Vanillyho, ktorý v lete tvrdo zarábal v Londýne, aby mohol splatiť staré dlhy a získať späť zo záložne svoje lásky – Fender Deluxe a Twin Reverb. Po sérii koncertov pre Musiq1 na jeseň 2008 nasledovalo vydarené slovenské turné s kapelou Swan Bride na jar 2009. Ešte v zime sa zrodil šialený nápad nahrať ďalšie trojpiesňové EP so živým symfonickým orchestrom, resp. s jeho zmenšeninou. Po rozhodení sietí sa podarilo uloviť malé teleso až z ďalekého Bulharska, ktorého meno malo v ušiach členov kapely ten správny cveng – Bogdan Mlčkov Orkestar. Kapela s týmto „orchestrom“ dala dohromady tri nové songy – Podskalický Ján, Ahmäd, a Cigánska. Prvýkrát sa tento megalomanský projekt predstavil na konci marca na živom koncerte zo Slovenského rozhlasu, ktorý vysielalo rádio FM vo svojej relácii Pohoda live.
Toho pozoruhodné spojenie sa zopakovalo na pamätnom festivale Pohoda, pričom koncert opäť prenášal Slovenský rozhlas, dokonca až dva jeho okruhy – Rádio FM a Rádio Devín. Leto 2009 sa nieslo v znamení koncertovania na festivaloch, nahrávania druhého EP s bulharským orchestrom a hľadania trvalého bubeníka pre kapelu. Ajven Rajnér žijúci v Londýne už nebol viac schopný lietať pravidelne na Slovensko na každý koncert, čo viedlo k tomu, že sa enormne zadlžil a takmer prišiel o strechu nad hlavou. Striedavo tak zaňho zaskakovali skvelí bubeníci Roland von Uškovitz a Teíčko, pričom v poslednom období to bol najmä druhý menovaný. Za všetky doterajšie úspechy kapela nepochybne vďačí svojmu manažérovi a chlebodarcovi Bílému (ktorý dal kapele aj názov: Bílý, pôvodným povolaním barman, v anglickej forme Billy Barman, čo bol pôvodne jeho nick na Boome), ktorý kapelu pravidelne zásobuje inšpiráciou a vlieva do nej energiu (pred každým koncertom). Po koncerte neraz aj nakričí a strhne honorár, ale sem-tam aj pochváli, ako prísny, ale starostlivý a láskavý rodič.
Na jeseň kapela získala tri nomináie Musiq1 Awards, čo sú výročné ceny televízie Musiq1, v kategóriách: Nováčik, Pieseň (Introvert) a Live kapela. Žiaľ, neuspela ani v jednej. V decembri Barmani vydali dlhoočakávané EP Bogdan Mlčkov Orchestra, ktoré obsahuje tri piesne: Podskalický Ján, Ahmed a Cigánska. EP pokrstil v klube A4 slávny balkánsky moderný spevák Hafner. Posledným úspechom sú tri nominácie na Radio_Head Awards 2009, ceny poslucháčov Rádia_FM, kde kapela získala dvoch rádiohedkov v kategóriách: Objav roka a Najlepšia koncertná kapela roka. Nomináciu na singel roka (Cigánska) sa premeniť nepodarilo. Na jar 2010 kapela vyráža na turné so skupinou Para.
Čo bude ďalej so sľubne sa rozbiehajúcou kapelou? Našla konečne toho správneho bubeníka? Nahrá svoj toľko sľubovaný debutový album? Zbaví sa kapela nepríjemných závislostí? Podarí sa manažérovi Bílému presadiť kapelu v susednej Českej republike – eldoráde pivného bigbítu?
POZOR, PRÍBEH BUDE POKRAČOVAŤ! .